Moje pohľady

Milujem bolesť. Fyzickú. Paradoxne tú psychickú znášam veľmi zle, ale o tom možno niekedy neskôr. Nedávno som si spomenula, že vlastne od malinka som si spôsobovala rôzne rany, hrýzla sa, do istej miery rezala (relatívne normálne, isto nie do tých rozmerov ako sa to u mladých rozbehlo najmä v dnešnej dobe)..jednoducho ma bolesť vnárala hlbšie do reality a nútila viac žiť, než premýšľať. V dospelosti som si ju spojila najmä so sexom. Hoci nie s prvým priateľom, ktorému som venovala roky. Po ňom prišiel, nazvime ho partner, čo mi krátil trpké porozchodové chvíle. Hranice boli jasne dané a obaja sme vedeli, že z tohto žiadna láska na život a na smrť nebude. Len som načas nemusela myslieť, čo ďalej. Riešila som tu a teraz. Jeho telo. Moje orgazmy. Nijaké komplikácie. Žiadne city. Po počiatočnom spoznávaní som na neho vybehla s mojimi sklonmi k masochizmu. Prežil :) a nejako lightovo sme začali. Najskôr facky, hryzenie, modriny, zväzovanie..až som objavila ďalší termín, subka. Áno, masochistická subka. Toto je to, čo ma odvracalo od myslenia a prinavracalo k čistému bytiu. Len plniť priania. Nemusieť nič. Byť vecou v rukách. Nemyslieť, iba dýchať. Orgazmus za orgazmom. Prežiť krútenie hlavy a sveta. Vystúpiť a klesnúť naraz. V tej dobe si v práci mysleli, že som týraná žena :P modriny akéhokoľvek tvaru a farby (tie viditeľne otlačené ruky s 5 prstami na pažiach mi vyvolávajú úsmev ešte dnes), škrabance, otlačky zubov..naozaj ma stálo kopu úsilia nejak im to vyhovoriť. Jednoducho si partner musel nájsť vhodnejšie a hlavne menej viditeľné miesta na mojom tele a bez ťažkostí sme pokračovali ďalej. Skúšali sme všetky, polohy, miesta, pohyby a znehybnenia, sily, hĺbky a nemohli sme sa nabažiť. Muža ten pocit dominancie pohltí. V tomto vzťahu- nevzťahu som prežila viac ako dva roky. V súčasnosti sme prebehli do modelu čistí priatelia. To je vopred odsúdené na zánik. Obaja sa názorovo rozchádzame a ďalších partnerov si pravdepodobne nestolerujueme, ale úloha bola splnená. Ja som sa našla. On má ďalší zárez. Láskou sme si to priveľmi skomplikovali sami. Nevadí.