Moje pohľady

Pretože všetci sú najmúdrejší, keď sa ich to netýka. Každý má plnú hubu morálnych rečí ako žiť. Môj život. Samozvaní radci a sudcovia. Žalúdok mi protestuje a oni si mudrujú ďalej. Ako žiť. Dýchať. Spať. Jesť. Milovať. Šukať prvú ligu. Bez následkov. Bezbolestne. Najmä výhodne a bezprácne. Prudko morálne. A ja len dávim. Z nich. Viac zo seba. Z toho, kam si ma dostal. Po nociach. V tichosti. Vzápätí si mojou predspánkovou myšlienkou. Vzdialený. A pritom celý vo mne. Len tie kamene padajú iba na mňa. A ja čakám, kedy ma ochrániš. Jemne. Láskavo. To vieš. Zabúdam v tebe. Každé dávenie spôsobené inými. . Možno začnem aj celodenne. Mešká mi to..